Z pamätí pražského uličníka alebo čo v dejepise nebolo. Píšu sa päťdesiate roky a v Prahe na Letnej vyrastá obrovský Stalinov pomník. Desaťročný Honzík Domnosil sa sťahuje z malomesta do Prahy k svojej mamičke. Je to pekný nezbedník, už počas prvých niekoľkých dní stačí rozbiť bidet v novom byte, pohrýzť riaditeľa školy a zničiť žiacku knižku. Avšak doba sa na jeho detskej duši značne podpíše. Rozvedená mamička úprimne verí v dobro komunizmu, na rozdiel od jej skeptického priateľa, „reakcionára“ Františka. Honzíkovi najlepší kamaráti navyše navštevujú hodiny náboženstva, otca jedného z nich komunisti nedávno popravili. Zmätený chlapec, striedavo ovplyvňovaný katechizmom a učením velikánov svetového proletariátu, sa snaží svoje uličníctvo zachraňovať modlením, ale márne. Snáď to bude tým, že raz prosí Boha, druhýkrát zase V. I. Lenina...
